Martin/Bratislava
22. januára (TASR) - Prvou premiérou Slovenského komorného divadla
(SKD) v Martine, bola hra Filip II. od belgického dramatika Emile
Verhaerena. Premiéra historickej hry so silným protitotalitným odkazom
vyvolala kritické postoje zo strany predstaviteľov vojnovej Slovenskej
republiky (1939 - 1945).
Od prvej premiéry SKD, ktorá ohrozila ďalšie fungovanie divadla, uplynie v pondelok 22. januára 80 rokov.
Martinské SKD vzniklo v roku 1944, ale už v roku 1941 predstavitelia
vtedajšieho Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD)
skonštatovali, že niektoré súbory dosiahli maximum ochotníckeho výkonu.
Týkalo sa to aj ochotníckej divadelnej scény v Martine, kde existovala
silná ochotnícka tradícia reprezentovaná Slovenským spevokolom a bol tu
aj vhodný priestor - Národný dom - pre profesionálnu divadelnú scénu.
"Prvé reálne kroky vyšli zo strany ÚSOD a Matice slovenskej. Cieľom
bol vznik hospodársky a ideovo nezávislého divadla, ktoré by bolo
výrazom najlepších tvorivých tradícií ochotníckeho divadla a súčasne
vzorom pre dobové ochotnícke súbory. V roku 1943 sa začali aj pravidelné
vysielania Slovenského rozhlasu z martinského štúdia, na ktorých okrem
domácich redaktorov a hercov spolupracoval aj Andrej Bagar. Prítomnosť
činorodého a organizačne zdatného divadelného profesionála Bagara, ale
aj konkurencia v podobe príprav na založenie divadla v Prešove,
urýchlili vznik Slovenského komorného divadla," uviedla pre TASR Zuzana Nemcová, vedúca Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave.
Organizačne pri zrode SKD podľa Nemcovej stáli Ján Marták a Ivan Turzo.
Prvým riaditeľom sa stal Marták a prvým režisérom Andrej Bagar. Súbor
profesionálneho divadla tvorili skúsení ochotnícki herci Naďa Pietrová
Hejná, Eugen Medek, Rudolf Látka, Ctibor Filčík, študenti konzervatória z
Bratislavy Karol Hynek Draga, Blanka Valášková a herec a režisér v
jednej osobe Andrej Bagar.
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944. V
réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., inscenáciu,
ktorou divadlo jasne manifestovalo svoj nesúhlasný postoj s politickým
systémom vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945). Túto hru uviedli
aj herci berlínskeho Deutsches Theater v Bratislave v roku 1933, keď
utiekli pred nástupom nacizmu v Nemecku.
"S divadelnou hrou Filip II. mal Andrej Bagar osobnú skúsenosť ako
herec vo Východočeskom divadle v Pardubiciach aj ako divák, keď ju do
Bratislavy priviezli herci divadla Deutsches Theater na úteku pred
Hitlerom a jeho režimom. Bagara bezpochyby oslovila svojim
antitotalitným posolstvom, ktoré sa v plnej miere premietlo aj do jeho
režijnej a dramaturgickej koncepcie a dalo mu možnosť vyjadriť sa k
aktuálnym problémom fašistického klerikálneho Slovenského štátu cez
historickú tému," skonštatovala Nemcová.
Uvedenie hry podľa nej vyvolalo búrlivú reakciu najmä v provládnej a
klerikálne orientovanej tlači. Reakcia a tlak miestnych úradov boli také
silné, že SKD muselo zrušiť plánované zájazdy a hru stiahnuť z
repertoáru, čo bolo pre nové divadlo bez štátnej subvencie takmer
likvidačné. Nasledovali aj rôzne úradné a administratívne obštrukcie,
ale Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) napokon koncom mája
1944 pridelilo SKD divadelnú koncesiu.
"Divadlo prežilo toto ťažké obdobie vďaka dotáciám od Matice
slovenskej, tlačiarne Neografia a podporujúcim firmám najmä Baťu z
Baťovian a Armatúrky Tauš z Myjavy. A samozrejme nebyť veľkého
zanietenia pre divadlo a obetavosti prvých profesionálnych martinských
divadelníkov, ktorí v réžii Andreja Bagara rýchlo naštudovali Moliérove
komédie, aby ako tak zahojili straty po zakázanom predstavení. Verejnosť
však aj v týchto komédiách dokázala nájsť výsmech necností svojej doby," uviedla pre TASR Zuzana Nemcová z Divadelného ústavu v Bratislave.
Počas svojej existencie prešlo SKD mnohými etapami. Na základe
rozhodnutia Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s
platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov divadla na Divadlo
Slovenského národného povstania. Tento názov však divadlo nieslo len
niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej
ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na
Armádne divadlo.
Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a
vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov
pretrval 43 rokov. K svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo,
pod ktorým vzniklo roku 1944, sa divadlo vrátilo 1. septembra 2003.
0